Spomienky na detstvo sa spájajú s rôznymi činnosťami, s rôznymi ľuďmi a s rôznymi aktivitami. Keď vyrastáte na dedine ako ja, potom je leto na dedine synonymom hrabania sena a práce okolo neho. Kto zažil pozná a môže si pospomínať. Kto nezažil, môže atmosféru tradičných prác na dedine prežiť cez moje spomienky.
Koniec októbra je pre mnohých oslavou Halloweena, strašidiel alebo svetlonosov. Pre mňa je to obdobím stíšenia sa. Ako sa príroda pomaly pripravuje na zimný odpočinok. Keď chotár za našim domom […]
Po ôsmich rokoch „mestského“ života som sa vrátila späť na dedinu. Keď sme sa presťahovali, začiatky neviem označiť inak ako ťažké. Viac ako rok som sa hnevala a bojovala som s tou zmenou. Potom som pochopila, že dostávam presne to, čo potrebujem. Že dom, záhrada a toto prostredie sú pre mňa oveľa viac, ako si chcem pripustiť a prijať. A o tom, že som potrebovala, vrátiť sa k sebe.
Ako opísať náš Štedrý deň? – Deň, keď sa dejú zázraky v podobe darčekov, čo prinesie Ježiško; deň, keď sa začínajú najkrajšie sviatky roka; deň, keď vrcholia všetky predvianočné prípravy a gazdinky sa ani na sekundu nezastavia? Rozmýšľam, premýšľam, ako to poňať inak. A mám to. „Chodenie do kostola“ na Štedrý deň je pre nás niečo výnimočné a spája naše generácie.
„Vezmi si z toho koláča ešte, lebo tu obschne,“ vyzýva ma starká a odokryje tvarožník prikrytý utierkou. Je nedeľné popoludnie. Príjemný letný deň, slnko vyhrieva dom, dvor, záhradu. Vo vzduchu počuť lietať […]
Keď sme začali vyberať tému na Jakubkov ročníkový projekt, jednoznačný tip bol futbal. Je druhák na základnej škole. Téma projektu má byť pre dieťa zaujímavá a srdcu blízka. Jakubko chodí na […]
Stretávam sa s priateľmi, organizujem posedenia, či už v kaviarni pri káve alebo doma na záhrade. Nadväzujem debaty na chatoch a pripomínam sa svojim známym, keď od nich dlhšie nemám správy. Keď som […]
Matej mal v tom jasno už 2 týždne pred Veľkou nocou. Presný rozpis a popis prác, ktorú ženu a akým spôsobom počastuje vo Veľkonočný pondelok. „Teba, mama, teba zlejem vodou. To musí […]
Túto písačku chcem venovať mojej spriaznenej duši – mojej prastarkej – Márii Mrázovej Macovie. Starká Macovie – tak sme ju volali my, vnúčence a pravnúčence; stará mati Macovie – tak ju […]
Príbeh pokračoval druhý deň skoro ráno, keď naši v tejto aktivite družní bratia vstali skôr ako my, rodičia. Vykradli sa z detskej izby, počuli sme len dupot nožičiek po schodoch dole a potom hore po schodoch. Potom chvíľu ticho, ako keď deti kujú pikle alebo sa proste čosi chystá. A o niekoľko minút pribehli k nám do izby a v rukách nové listy Ježiškovi.