RODINA a MOJE KORENE

Hrable musia byť dolu zubami

Posted on
Hrabanie sena - cez detstvo a spomienky uchovávam staré tradície - hrable musia byť dole zubami

Spomienky na detstvo sa spájajú s rôznymi činnosťami, s rôznymi ľuďmi a s rôznymi aktivitami. Keď vyrastáte na dedine ako ja, potom je leto na dedine synonymom hrabania sena a práce okolo neho. Kto zažil pozná a môže si pospomínať. Kto nezažil, môže atmosféru tradičných prác na dedine prežiť cez moje spomienky.

RODINA a MOJE KORENE

Môj návrat k sebe

Posted on

Po ôsmich rokoch „mestského“ života som sa vrátila späť na dedinu. Keď sme sa presťahovali, začiatky neviem označiť inak ako ťažké. Viac ako rok som sa hnevala a bojovala som s tou zmenou. Potom som pochopila, že dostávam presne to, čo potrebujem. Že dom, záhrada a toto prostredie sú pre mňa oveľa viac, ako si chcem pripustiť a prijať. A o tom, že som potrebovala, vrátiť sa k sebe.

RODINA a MOJE KORENE

Do kostola na Štedrý deň

Posted on

Ako opísať náš Štedrý deň? – Deň, keď sa dejú zázraky v podobe darčekov, čo prinesie Ježiško; deň, keď sa začínajú najkrajšie sviatky roka; deň, keď vrcholia všetky predvianočné prípravy a gazdinky sa ani na sekundu nezastavia? Rozmýšľam, premýšľam, ako to poňať inak. A mám to. „Chodenie do kostola“ na Štedrý deň je pre nás niečo výnimočné a spája naše generácie.

RODINA a MOJE KORENE

Držíme nedeľu

Posted on

„Vezmi si z toho koláča ešte, lebo tu obschne,“ vyzýva ma starká a odokryje tvarožník prikrytý utierkou. Je nedeľné popoludnie. Príjemný letný deň, slnko vyhrieva dom, dvor, záhradu. Vo vzduchu počuť lietať […]

RODINA a MOJE KORENE

Keď rozprávam, som …

Posted on

Stretávam sa s priateľmi, organizujem posedenia, či už v kaviarni pri káve alebo doma na záhrade. Nadväzujem debaty na chatoch a pripomínam sa svojim známym, keď od nich dlhšie nemám správy. Keď som […]

RODINA a MOJE KORENE

List Ježiškovi

Posted on

Príbeh pokračoval druhý deň skoro ráno, keď naši v tejto aktivite družní bratia vstali skôr ako my, rodičia. Vykradli sa z detskej izby, počuli sme len dupot nožičiek po schodoch dole a potom hore po schodoch. Potom chvíľu ticho, ako keď deti kujú pikle alebo sa proste čosi chystá. A o niekoľko minút pribehli k nám do izby a v rukách nové listy Ježiškovi.