Odkaz prastarých mám

Moja prastará mama bola chýrnou ponickou vyšívačkou. Spomienky na moje detstvo sú pretkané vyšívaním krivou ihlou. Ale až po 25 rokoch si uvedomujem talent, vášeň a majstrovstvo vo vyšívaných dečkách, obrusoch a krojov, ktoré mám schované doma v skrini. Ten odkaz prastarých mám.

Hrable musia byť dolu zubami

Spomienky na detstvo sa spájajú s rôznymi činnosťami, s rôznymi ľuďmi a s rôznymi aktivitami. Keď vyrastáte na dedine ako ja, potom je leto na dedine synonymom hrabania sena a práce okolo neho. Kto zažil pozná a môže si pospomínať. Kto nezažil, môže atmosféru tradičných prác na dedine prežiť cez moje spomienky.

Môj návrat k sebe

Po ôsmich rokoch „mestského“ života som sa vrátila späť na dedinu. Keď sme sa presťahovali, začiatky neviem označiť inak ako ťažké. Viac ako rok som sa hnevala a bojovala som s tou zmenou. Potom som pochopila, že dostávam presne to, čo potrebujem. Že dom, záhrada a toto prostredie sú pre mňa oveľa viac, ako si chcem pripustiť a prijať. A o tom, že som potrebovala, vrátiť sa k sebe.

Do kostola na Štedrý deň

Ako opísať náš Štedrý deň? – Deň, keď sa dejú zázraky v podobe darčekov, čo prinesie Ježiško; deň, keď sa začínajú najkrajšie sviatky roka; deň, keď vrcholia všetky predvianočné prípravy a gazdinky sa ani na sekundu nezastavia? Rozmýšľam, premýšľam, ako to poňať inak. A mám to. „Chodenie do kostola“ na Štedrý deň je pre nás niečo výnimočné a spája naše generácie.

Držíme nedeľu

„Vezmi si z toho koláča ešte, lebo tu obschne,“ vyzýva ma starká a odokryje tvarožník prikrytý utierkou. Je nedeľné popoludnie. Príjemný letný deň, slnko vyhrieva dom, dvor, záhradu. Vo vzduchu počuť lietať […]