Príbeh pokračoval druhý deň skoro ráno, keď naši v tejto aktivite družní bratia vstali skôr ako my, rodičia. Vykradli sa z detskej izby, počuli sme len dupot nožičiek po schodoch dole a potom hore po schodoch. Potom chvíľu ticho, ako keď deti kujú pikle alebo sa proste čosi chystá. A o niekoľko minút pribehli k nám do izby a v rukách nové listy Ježiškovi.

Predvianočný čas trávime rôznymi aktivitami, veď aktívna mama sa musí realizovať. Akoby povedali moderátori môjho obľúbeného rádia – som vianočný bifľoš. To je tá pravá nálepka pre mňa.