Po ôsmich rokoch „mestského“ života som sa vrátila späť na dedinu. Keď sme sa presťahovali, začiatky neviem označiť inak ako ťažké. Viac ako rok som sa hnevala a bojovala som s tou zmenou. Potom som pochopila, že dostávam presne to, čo potrebujem. Že dom, záhrada a toto prostredie sú pre mňa oveľa viac, ako si chcem pripustiť a prijať. A o tom, že som potrebovala, vrátiť sa k sebe.
Koľko ľudí stretávam vo svojom živote? Mnohých a každý má v ňom svoje miesto. Už niekoľko rokov sa učím neposudzovať a len pozorovať. Prijímať ľudí takých, akí sú. Nie takých, akí by mali byť podľa mojich pravidiel. Čo mi má tento človek povedať? Čo ma má naučiť? Čo si máme navzájom odovzdať? Prečo sa mi toto na ňom páči alebo naopak, prečo mi toto tak veľmi vadí? Akých ľudí naozaj stretávam?
Som mama meňavec, čo sa mení podľa situácie a nosí veľa nálepiek, čo si nasadzuje podľa toho, ako to prežíva a cíti. Je to obdobie môjho života a ja mu venujem tak veľa energie, ako to je možné. Potom príde iné obdobie – to budem riešiť, keď to bude aktuálne.
Všimli ste si? Kde sa stratil sneh? Je začiatok februára, no pohľad von oknom o tom vôbec nesvedčí. O tom, ako to bývalo, keď sme šantili v kopách snehu a aj o tom, ako nám rada zmenu: Ale aj tak ňou musím prejsť – tak to proste je. Ale svojou cestou a svojím spôsobom.
Keď to potrebuješ, vždy sa nájde situácia a človek, ktorý Ti to pripomenie. Akú lekciu k správaniu som dostala vďaka futbalovému turnaju môjho staršieho syna alias ako sa mi pripomenul športový chochmes.
Bol raz jeden malý snehuliak. Keď mu bolo 5 rokov, povedal si: Pôjdem do sveta. Uvidím, čo je nové. Ako povedal, tak aj urobil. Zbalil […]
Ako opísať náš Štedrý deň? – Deň, keď sa dejú zázraky v podobe darčekov, čo prinesie Ježiško; deň, keď sa začínajú najkrajšie sviatky roka; deň, keď vrcholia všetky predvianočné prípravy a gazdinky sa ani na sekundu nezastavia? Rozmýšľam, premýšľam, ako to poňať inak. A mám to. „Chodenie do kostola“ na Štedrý deň je pre nás niečo výnimočné a spája naše generácie.
Som slušná? Aké správanie pozorujem okolo seba? Ako sa moje neformálne čatovanie s kamoškou zmenilo na námet na ďalšiu písačku, kde ma chytila za srdce téma slušnosti v nás. Ja sa chcem k ľuďom správať slušne. Mám to v sebe vďaka výchove starých a prastarých mám a pravidiel správania, čo platili na dedine.
Som ľaváčka. Nosím túto nálepku už od čias, keď som začala čmárať prvé čiary, kresliť prvé obrázky, čo písať prvé písmená. Písanie, strihanie, šoférovanie, ručné práce. Môžem tu vyratúvať ešte veľa malých vecí, s ktorými sa v bežnom živote stretávam a na čo musím upozorniť, že ja to mám alebo robím inak. Som ľaváčka.
Cestovanie mám rada. Cestovanie pre mňa znamená slobodu. Slobodu vo vnímaní, slobodu v objavovaní, slobodu v rozširovaní obzorov a učenia sa chápať iné kultúry a mentality. Toto leto som prišla ešte na iné poznanie. Na nie veľmi vydarenej (v mojich očiach) dovolenke pri mori som zistila, že hodnotím, posudzujem a vyhodnocujem miesta podľa vlastného vnímania. A že nie miesto je pre mňa nevhodné.