Všimli ste si? Kde sa stratil sneh? Je začiatok februára, no pohľad von oknom o tom vôbec nesvedčí. O tom, ako to bývalo, keď sme šantili v kopách snehu a aj o tom, ako nám rada zmenu: Ale aj tak ňou musím prejsť – tak to proste je. Ale svojou cestou a svojím spôsobom.
Som mama meňavec, čo sa mení podľa situácie a nosí veľa nálepiek, čo si nasadzuje podľa toho, ako to prežíva a cíti. Je to obdobie môjho života a ja mu venujem tak veľa energie, ako to je možné. Potom príde iné obdobie – to budem riešiť, keď to bude aktuálne.
Keď to potrebuješ, vždy sa nájde situácia a človek, ktorý Ti to pripomenie. Akú lekciu k správaniu som dostala vďaka futbalovému turnaju môjho staršieho syna alias ako sa mi pripomenul športový chochmes.
Bol raz jeden malý snehuliak. Keď mu bolo 5 rokov, povedal si: Pôjdem do sveta. Uvidím, čo je nové. Ako povedal, tak aj urobil. Zbalil […]
Ako opísať náš Štedrý deň? – Deň, keď sa dejú zázraky v podobe darčekov, čo prinesie Ježiško; deň, keď sa začínajú najkrajšie sviatky roka; deň, keď vrcholia všetky predvianočné prípravy a gazdinky sa ani na sekundu nezastavia? Rozmýšľam, premýšľam, ako to poňať inak. A mám to. „Chodenie do kostola“ na Štedrý deň je pre nás niečo výnimočné a spája naše generácie.
Som slušná? Aké správanie pozorujem okolo seba? Ako sa moje neformálne čatovanie s kamoškou zmenilo na námet na ďalšiu písačku, kde ma chytila za srdce téma slušnosti v nás. Ja sa chcem k ľuďom správať slušne. Mám to v sebe vďaka výchove starých a prastarých mám a pravidiel správania, čo platili na dedine.
Som ľaváčka. Nosím túto nálepku už od čias, keď som začala čmárať prvé čiary, kresliť prvé obrázky, čo písať prvé písmená. Písanie, strihanie, šoférovanie, ručné práce. Môžem tu vyratúvať ešte veľa malých vecí, s ktorými sa v bežnom živote stretávam a na čo musím upozorniť, že ja to mám alebo robím inak. Som ľaváčka.
Cestovanie mám rada. Cestovanie pre mňa znamená slobodu. Slobodu vo vnímaní, slobodu v objavovaní, slobodu v rozširovaní obzorov a učenia sa chápať iné kultúry a mentality. Toto leto som prišla ešte na iné poznanie. Na nie veľmi vydarenej (v mojich očiach) dovolenke pri mori som zistila, že hodnotím, posudzujem a vyhodnocujem miesta podľa vlastného vnímania. A že nie miesto je pre mňa nevhodné.
Keď som písala príbeh o tom, ako som sa stále motala v pätách za mojou prastarkou, dostala som otázku od mojej sestry:„Prečo sa hrabeš stále v minulosti? Ja si tieto veci nepamätám. Že si to vôbec pamätáš?“ Naozaj sa zaoberám minulosťou, aby som mnohé pochopila a mnohé sa naučila. Lebo dostanem odpovede na otázky, ktoré ani neviem, že potrebujem vyriešiť, aby som sa posunula ďalej vo svojom živote.
Niekedy nájdem svoju inšpiráciu vo filme. Ako aj teraz – je to o fantázii, je to o poznaní jej dôležitosti v živote, mojom a aj mojich detí. O tom, ako aj nuda môže byť veľmi dobrá a priniesť krásne momenty do života. Ako vďaka fantázii tvorím príbehy a rozširujem svoj svet vnímania vecí okolo nás.