ZO ŽIVOTA

Káva na terase

Káva na terase

Občas si len tak sedím na terase, pijem kávu a akože vnímam prítomnosť. No myšlienky zalietavajú ďaleko a ďaleko a obrazy, ktoré vidím sú už dávno minulé. Po chvíli sa vrátim späť a viem, že je všetko tak, ako má byť. Veď jar je tu opäť.

Je jar. Tento rok sa akosi rýchlo prehupla do slnečného teplého počasia, že máte pocit, akoby hneď po zime prišli leto – bez jari. No jej miesto sem patrí – čaro prebúdzania a všetkého nového – znovuzrodenie po chladnej a oddychovej zime.

Len sedím a dívam sa v diaľ

Je ráno, skoré ráno, ale slniečko už vyhrieva svet. Ja sedím v kresle na terase, v ruke šálka teplej a voňajúcej kávy a pozerám doblba. Teda pred sebou mám obraz našej záhrady – zelenej a bujarej, lúka plná kvetov bielej a žltej farby, listy na stromoch v tej krikľavo zelenej farbe, čerešňa sa tento rok chce ukázať a kvitne ako už dávno nie. A ja pozerám na tú krásotu a mám pocit, že stále vidím niečo iné. Detaily, ktoré si nepamätám alebo ktoré nedokážu moje oči rýchlo nasnímať a uložiť do hlavy. Preto sa stále dívam a mapujem to všetko – aj orech už začína kvitnúť. Keď rozkvitne, jeho košatá koruna prekryje dosť veľkú časť výhľadu, ktorý mám práve teraz. No jeho majestátne miesto v záhrade má svoju úlohu – chrániť a poskytovať tieň počas horúcich letných dní.

A predsa hľadím doblba. Vynára sa mi v pamäti obraz z minulosti: tá istá záhrada, ale iné stromy; tá istá záhrada, ale strmší kopec na jej konci; tá istá záhrada, ale akási väčšia sa mi zdá.

Obrazy z minulosti ožívajú

Záhrada kedysi
Časy odviate vetrom dávno preč

Vidím malé dievčatko, ako behá hore-dole, od jedného kvetu k druhému, trhá ich do veľkej kytice, sem-tam privonia k tomu či onomu kvetu a opäť o krôčik podíde a načahuje sa za ďalším kvetom. Bacuľaté líčka, kučeravé vlásky vejú vo vetre, zafúľané ruky držia kvetiny. Voľnosť, bezprostrednosť a radosť v srdci – to je to, čo cítim v diaľke. Detskú nevinnosť a vychutnávanie si každého okamihu do poslednej kvapôčky. Krásna veľká kytica – králiky, kukučka, zvončeky – nesie ten poklad dolu záhradou, prejde cez dvor, vojde do domu, kvety dá do vázy s vodou a beží opäť vonku… za ďalšou hrou, kvetom, váľaním sa v tráve.

Som to ja …tak veľmi, veľmi dávno …precítim, pousmejem sa „popod „fúz“…chýba mi, chýba mi to dievčatko – tá bezcieľnosť bežných dní, tá krása ničnemusenia a tá spokojnosť na duši.

Späť do súčasnosti

Záhrada sa zmenila. Od čias mojich starých ocov a materí je modernejšia, upravenejšia a usporiadanejšia. No jej čaro je tu stále. Vietor sa rovnako preháňa trávou a šemotí v korunách stromov. Vtáci rovnako spievajú svoje skladby, vône kvetín sa šíria rovnako vábne, akoby sa tu čas nemeral.

Aj ja som vyrástla, prešla pár desať rokov svojho života a svojej premeny – z dievčatka na pubertiačku, z pubertiačky na dospeláčku, z dospeláčky pracujúcej ako včelička na systematickú mamu. Tá posledná premena ma vrátila späť – v spomienkach aj v mojich vnútorných pocitoch šťastia a vnímania krásy všade okolo seba.

Odpijem ďalší dúšok kávy, pousmejem sa, precítim to pohladenie pri srdci.

Káva na terase - teraz
Káva na terase – tu a teraz

Domov je pocit i miesto

A už počujem z izby jeden hlas: „Mamíííííííí, kde mám gumáky? A potrebujem aj šiltovku?“ A za ním druhý: „Ja nechcem gumáky. Ja chcem byť bosý!“

Vraciam sa späť do reality. Matej a Jakub skončili s ranným hraním vo svojej izbe a smerujú von do záhrady. Aj oni to tu majú radi. Vybehnú z domu a sú voľní. Môžu robiť, čo ich napadne: behať, skákať, šermovať, váľať sa v tráve, bicyklovať, kolobežkovať, hrať futbal… Toto je ich priestor, sú tu spokojní a verím, že si užívajú skutočne bezstarostné a spontánne detstvo a zažívajú tie pravé chlapčenské dobrodružstvá a objavy.

Záhrada dnes

Vstávam z kresla a idem za nimi. Ponoriť sa do sveta záhrady. Poobzerať, ako ktoré kvety a zelenina podrástli, pobehať v tráve, popočúvať vietor nad trávnikom a v korunách stromov, trilkovanie vtákov či cvrlikanie cvrčkov… a možno si urobíme s chalanmi krásnu veľkú kyticu kvetov.

Bude to zábava a ja to všetko budem vnímať očami malého dievčatka.