RODINA a MOJE KORENE

List Ježiškovi

Posted on

Príbeh pokračoval druhý deň skoro ráno, keď naši v tejto aktivite družní bratia vstali skôr ako my, rodičia. Vykradli sa z detskej izby, počuli sme len dupot nožičiek po schodoch dole a potom hore po schodoch. Potom chvíľu ticho, ako keď deti kujú pikle alebo sa proste čosi chystá. A o niekoľko minút pribehli k nám do izby a v rukách nové listy Ježiškovi.

ZO ŽIVOTA

Zima na dedine

Posted on

Milujem zimné rána na dedine  – zasnežené chodníky, priedomia, záhrady, dvory – všade kopy snehu, čo už odhádzali dedinčania, lebo tak sa to tu robí už od nepamäti.  Aj keď ja by som nechala tú snehovú perinu nedotknutú ľudskou rukou a nohou, krištáľovo sa trblietajúcu na slnku – mám rada prirodzenosť vecí a toho, ako to je.

ZO ŽIVOTA

Po búrke býva čistý vzduch

Posted on

Zotmelo sa – tmavé oblaky sa rýchlo blížia nad našu dedinu, zdvihol sa vietor a „vo vzduchu“ cítiť ťažobu počasia – „asi bude búrka.“ Pomyslím si tak štandardne. V diaľke počuť dunenie hromu a možno aj vidieť blesky, ako rozčesávajú oblohu. Na chvíľu všetko stíchne, akoby čakalo na  čarodejku prírodu, kým dá povel a potom sa môže začať to veľkolepé búrkové divadlo. Búrka má akýsi tajomný pre mňa bojazlivo-rešpektujúci nádych. Príde nečakane, za pár minút prehrmí, vybúria sa elektrické náboje, dážď si pocupitá na strechách a oknách a potom….potom je čistý vzduch.