Matej mal v tom jasno už 2 týždne pred Veľkou nocou. Presný rozpis a popis prác, ktorú ženu a akým spôsobom počastuje vo Veľkonočný pondelok.
„Teba, mama, teba zlejem vodou. To musí byť. Mišku tiež vodou. A Peťku – Peťku len voňavkou,“ toto opakoval každý deň.
Potom prišlo na vyratúvanie, koho všetkého pôjde kúpať:“ Teba, Mišku, Peťku, tetu Maňu, starkú Zuzku, starkú Annu, tetu Dobošku, tetu Zuzku, Tvoju krstnú mamu, obidve susedy Zuzky.“
„A ešte prídu kamošky – Amélia a Adelka,“ rozširujem jeho zoznam.
„ A tie mám prečo kúpať?“ opýta sa zvedavo.
„Aby boli pekné, múdre a zdravé,“ odpovedám.
„A budú mokré! Čo si potom oblečú? My im nemáme, čo požičať,“ dokončil Matej.
Takéto rozhovory sme viedli pre Veľkou nocou.
A potom prišiel Veľkonočný pondelok.
Už v nedeľu večer si Matej nachystal vodu do pohára a položil ho vedľa postele, aby ráno zareagoval, čo najrýchlejšie.
No ráno vstal prvý Jakub a ten tiež nelenil a hneď, ešte som ani oči nerozlepila, už stál pri mojej posteli a švác – chrrrrrrrrrrrrrrrrst a pohár vody na mne. O chvíľu pribehol aj Matej a urobil to isté – mokré pyžamo, mokrá posteľ a moji chalani spokojní a šťastní s otázkou: „A čo nám dáš za kúpačku?“ Odmena v podobe veľkonočných čokolád sa očakáva.
Podobne to pokračovalo o poschodie nižšie s Miškou. Tiež dostala 2 zásahy studenej vody z pohára a aby som nezabudla, ešte sa pridal aj ich asistent – môj Drahý a tiež nás oblial. Veď by sa mu nerátalo.
Potom sa chlapci sviatočne obliekli a hor sa do terénu. 10 žien je 10 žien a stihnúť to doobeda – to bude fuška. Na chrbte ruksaky, v nich fľaša s vodou, voňavka a v ruke korbáče.
„A my máme pohodu,“ povedala Miška. No o chvíľu s otázkou a v miernom strese: „Jááááááj, veď a čo kúpačom? Treba dačo nachystať! Občerstvenie a tak!“
Tak sme sa dali do práce – obložené misy, šunka, klobása, šaláty, vajíčka – len to tak fičalo v kuchyni. A popri práci sme spomínali:
- ako k nám chodili kúpači, keď sme boli malé dievčatá;
- kým sme bývali v dome a bránička sa nezamykala, tam sa kúpači striedali ako na bežiacom páse celé dopoludnie;
- keď sme sa presťahovali do bytu, zvonček zvonil od 7.00hod a mamina robila vrátnika, takže občas sa studenej vody do tváre ušlo aj jej;
- že krstní chlapci boli tí najfajnovejší kúpači, čo sa týkalo obsahu ich veľkonočnej nádielky;
- že mamu chodili kúpať jej rovesníci a známi, a že: „Anička, no prines si hrnčok a aj uterák, aby sme Ťa veľmo nezmočili.“ Takí gentlemani to boli;
- krstný oco, ten kúpal tak decentne: „No vieš, trošku na tvár, aby si bola zdravá a krásna celý rok.“;
- ako sa mamina často krát obávala, či nakúpila dostatok nádielky pre všetkých kúpačov;
- že u nás „končili“ niektorí kúpači (starší aj mladší) a bol z toho plný dom a veselý Veľkonočný pondelok.
Pri tomto odkrývaní starých spomienok a úsmevných príhod nám ušlo celé dopoludnie a jasné, že prišli aj kúpači.
Naši chlapci stihli ešte aj neplánovanú kúpačku u známych a ich malých dievčatách. Domov si priniesli veľkú nádielku, ktorú som už starostlivo odložila na nedostupné miesto a boli takí spokojní a unavení. Porozprávali nám čerstvé zážitky – hlavne ten, ako všetci traja (aj s bratrancom) naraz nastriekali všetku vodu na starkú Zuzku, alebo ten, ako malé dievčatko známych revalo, keď ju chceli okúpať.
A my sme si po poobedňajšej návšteve a vypravení hostí domov odškrtli ďalšiu rodinnú Veľkú noc.
Pre pár rokmi som mala iné plány. Ísť na Veľkú noc niekam na výlet na celé sviatky a stráviť tieto dni mimo domova, aby som „aktívne“ využila štyri dni voľna.
Posledné roky to nechávam tak. Staré mamy a rodina sa teší na malých kúpačov, oni sa tešia na kopec sladkostí a tú zábavu s vodou. Minulý rok si Matej hneď pri prvej kúpačke strekol voňavku do očí. Vždy sa ktosi nájde, koho u nás z rodiny alebo priateľov prikvačí a kúpačka sa zmení na príjemné popoludnie v kruhu najbližších. Aj sa pojedia zásoby, čo to popije, aj sa pospomína, aj musíte krotiť konverzáciu, aj sa zasmeje …..a je nám tak bohovsky príjemne.
Raz sa na takomto stretnutí bude rozprávať aj príbeh z tejto Veľkej noci. Aká bude? Nechávam tomu voľný priebeh.
