ZO ŽIVOTA

Som ľaváčka

„Vy píšete ľavou rukou?“ alebo „Ste ľaváčka?“ – toto sú otázky, ktoré prichádzajú na moju adresu veľmi často, pokiaľ vezmem do ruky pero alebo ceruzu. Ja som na to zvyknutá. Pousmejem sa a pritakám: „Áno, som.“

Áno, som ľaváčka. Nosím túto nálepku už od čias, keď som začala čmárať prvé čiary, kresliť prvé obrázky, čo písať prvé písmená.

Nepíšem, ale čarbem. Poznámky, čo si v letku značím, neviem potom prečítať ja, nie to ešte niekto cudzí. Na vysokej škole som to vnímala ako výhodu, lebo moje poznámky z prednášok, na ktoré som poctivo chodila, si nikto nechcel požičiavať.

Tlačené písmená píšem sprava doľava, takže si musím po každom písmene nechať malú medzeru, aby som napísala to ďalšie za ním. 

Práca s nožnicami – no comment. V čase mojich detských čias boli len pre pravákov a teraz som pohodlná na to, aby som kupovala pre ľavákov. Naďalej sa pasujem s tým rozšírenejšími – pre pravákov.  

Domáce práce typu – štrikovanie a vyšívanie? Moja teta sa tu a tam preorientovala a nahadzovala mi očká na pletenie naopak, aby som mohla pokračovať ja. Vyšívanie krivou ihlou? Ja som robila očká do opačnej strany ako praváčka prastarká. Ak mi začala vyšívať vzor, musela som ho vypárať a opäť začať sama.

Smery ukazujem, nehovorím. Popletené orientačné smery v autoškole boli samozrejmosťou. Keď inštruktor povedal doľava, ja som išla intuitívne doprava. Tak aj navigujem svojich známych. Preto sa nečudujte, keď svoje slová podložím gestikuláciou rúk, aby som vás poslala tým správnym smerom. Inak to bude presne naopak.

Ako sa žilo ľaváčke v detstve?

Byť pred 30-timi rokmi ľavákom na tradičnej dedine, to chcelo dosť odvahy a tvrdohlavosti. Vďaka mojim rodičom a ich podpore som ľaváčkou aj zostala. Ale tie tlaky zo strany vybraných učiteľov a dedinských mienkotvorcov boli niekedy fakt poriadne. Dokonca poznám niekoľko ľudí, ktorí sa tlakom okolia preorientovali na pravákov, resp. používajú na striedačku pravú aj ľavú ruku.

 „Zase píše tou grňou!“, takto najčastejšie reagovali tetušky z dediny, čo k nám chodili na návštevy.

Krasopis a geometria sú synonymom mojej školskej „nočnej mory“. Keď som písala atramentovým perom, čo sa plnil ručne, prechádzala som si rukou po tom napísanom a rozmazávala si ešte nezaschnutý atrament. A pijak sme používali poctivo. Geometria a práca pri tabuli s tým obrovským kružidlom? Neznášala som to.  

Depky zo základnej školy, keď ma jeden učiteľ pri každej možnej príležitosti upozornil, že pero alebo lyžicu držím v nesprávnej ruke a že je to neslušné. Keď som ho videla prichádzať, hneď som sa hrala na praváčku. Našťastie ten vplyv bol veľmi krátky a časom nepodstatný.

Tieto moje spomienky sa objavili ako namydlený blesk, keď sa narodili chalani. Bude to ľavák alebo pravák. Mala som ten otáznik a skutočnú obavu v sebe. Sú praví praváci a Jakub píše krasopisne. Všetci, čo vidia jeho písmo, ho chvália.

Počas strednej školy som bola za hviezdu

Na strednej škole sme boli asi 4 či 5 ľaváci v triede. To si všimla profesorka biológie a podľa teórii o fungovaní hemisfér mozgu, vymyslela stredoškolskú odbornú činnosť orientovanú na výskum ľavákov. Či ide o genetickú predispozíciu alebo nie. Bola som vtedy triednym bifľošom a ešte aj ľaváčkou, tak hop a už som reprezentovala gymnázium s vtedy lukratívnou témou „Ľavorukosť študentov“. Zožali sme touto témou úspech na viacerých kolách súťaže a ja som sa cítila trošku výnimočná a „in“ ako ľaváčka.

Som to ja – ľaváčka.

Môžem tu vyratúvať ešte veľa malých vecí, s ktorými sa v bežnom živote stretávam a na čo musím upozorniť, že ja to mám alebo robím inak.

Som „zaujímavou“ pre mnohých ľudí, čo som stretávala, či stretávam ešte aj dnes.

Ja sama si hneď všimnem ľaváka/ľaváčku, lebo aj pre mňa je to akoby iné. Držia pero, či ceruzku v tej druhej ruke, ako to bežne vídavam. Sama sebe prídem divná, keď sa vidím na fotografii, kde držím pero v ruke.

Môj kmotor ma tu a tam podpichne: „No, pozri sa, ktorou rukou to zase robí! Prečo tou grňou?“

Som ľaváčka a som to ja. Vďaka tomu mám aj jeden sviatok navyše.

13. augusta je medzinárodný deň ľavákov – prijímam gratulácie.