Bol raz jeden malý snehuliak. Keď mu bolo 5 rokov, povedal si: Pôjdem do sveta. Uvidím, čo je nové. Ako povedal, tak aj urobil. Zbalil si jedlo, rozlúčil sa s rodičmi a šiel.
Šiel, šiel až stretol malú snehovú vločku. Spýtal sa: Vločka, čo je nové vo svete? Vločke odpovedala: snehová búrka býva častejšie a deti stavajú viac snehuliakov. Snehuliak povedal: Vážne?! Áno, choď na sever a tam ich uvidíš. Dobre, ďakujem ti. Ahoj!
Snehuliak sa rozlúčil so snehovou vločkou a šiel hľadať tých snehuliakov. Šiel, šiel až tam došiel. Bolo to ohromné! Boli tam snehuliaci malí, veľkí, tuční aj chudí. Snehuliak sa s nimi pekne zvítal, navečeral sa s nimi a zostal tam ešte jeden deň.
Potom mu snehuliaci povedali: Keď sa ti u nás páči nechceš tu zostať? Snehuliak odpovedal: rád by som, ale chcem sa vrátiť k rodičom.
Rozlúčil sa so snehuliakmi a išiel domov. Išiel, išiel až prišiel domov. Prišiel tam na Vianoce a pre jeho rodičov bol najkrajší darček, že sa k nim vrátil živý a zdravý.
Autor: Jakub R. Hríbik