Domáca úloha zo slohu pre moju sestru, keď sme boli na gymnáziu. Už vtedy som slohy a úvahy písala veľmi rada a neodolala som ani sestrinej domácej. No vášeň je vášeň.
Ak si dobre spomínam išlo o fikciu listu 2 historických postáv z literatúry. A ja som jej vymyslela toto:
Drahý Odyseus, kiež by si žil večne,
som len obyčajný človek, ktorému bude potešením zvečniť Tvoje chrabré činy a Tvoj život plný nezabudnuteľných a chrabrých, hrdinských zážitkov, ktorými si preukázal svoje najušľachtilejšie vlastnosti.
Viem, že bohovia k Tebe neboli veľmi zhovievaví, ale Ty svojou zhovievavosťou si prijal svoj osud ako najlepší osud, ktorý môže byť prisúdený obyčajným pozemšťanom, ktorí sú len kockami v božích rukách vládcu Dia.
Nech je navždy požehnané a medzi Bohmi povýšené aj sladké meno Tvojej drahej a vernej manželky Penelopy, ktorá sa prejavila ako pravá, stáť po Tvojom vznešenom boku.
Dovoľ mi, milý Odyseus, napísať dielo. Dielo o Tebe, o smrteľníkovi, v ktorého vznešenej hlave sa zrodila myšlienka Trójskeho koňa, ktorá pomohla achájskym bojovníkom zničiť hrdinské mesto Trója.
Bol si jediný, ktorému bohovia nedožičili rýchly návrat do rodného kraja k milovanej manželke. Viem, že Tvoj návrat bola dlhá, predlhá, strasti plná cesta morom, na ktorej si pocítil hnev vznešeného morského vládcu Poseidóna, ale i priazeň očarujúcej bohyne Palas Atény. Ty si však vytrval a po desiatich rokoch únavnej, nekonečnej cesty si sa dostal do rodnej vytúženej krajiny.
Aký neopísateľne krásny a zvláštny je Tvoj pozemský život.
Preto Ťa ešte raz žiadam a prosím drahý Odyseus, dovoľ mi aspoň sa pokúsiť napísať, aj keď viem, že Tvoj život sa nedá dokonale a presne opísať, niečo, čo bude pripomínať Tvoju púť pozemským svetom spravovaným bohmi, aby si ju pozemšťania navždy uchovali v pamäti po dlhé, dlhé roky.
Tvoje preslávne činy a Tvoje ešte slávnejšie a všetkým pozemšťanmi tejto doby zbožňované meno.
Tvoj oddaný Homér