ANIČKA HRÍBIKOVÁ

Anička Hríbiková

Aktívna Niekedy uletená Inšpiratívna Často náročná Komunikatívna Anna – ANIČKA Hríbiková –  to som ja. A aký je môj príbeh?

Tiché poslušné dievčatko

Ranné detstvo – to bolo obdobie tichého a poslušného dievčatka, ktoré strávilo veľa času samé, bez kamarátok, ale zato v tesnej blízkosti najstarších členov rodiny – prastarých a starých mám. Škola mi išla od ruky, a preto ma v rodine, kde sa vzdelanie považovalo za veľmi dôležité, predurčili na štúdium vysokej školy. Iné vzdelanie na mojom zozname nebolo a po vzore starého otca by bolo najlepšie niečo ekonomické a končilo titulom inžinier.

Voľný čas a prázdniny sa na dedine odohrávali v záhrade, na dvore alebo na poli pri domácich prácach – a u mňa to nebolo iné.  A boli tu tiež knihy – tými som si krátila detský, pomalšie plynúci čas.

Stredná škola prišla neočakávane a v pravú chvíľu – na konci 7.-meho ročníka novovznikajúce Evanjelické gymnázium s rozšíreným vzdelávaním cudzích jazykov bolo to pravé orechové pre dobre sa učiace dievča z evanjelickej rodiny. Rozhodnutie síce v tom období urobili rodičia, no nikdy by som ho nemenila. Úžasné priateľstvá, čo tu vznikli, trvajú dodnes.

A bude to ekonomická…

Pri rozhodovaní o type vysokej školy v maturitnom ročníku ako úplne normálneho pokračovania gymnázia, padla jednoznačná voľba na vysokú školu ekonomického zamerania. Aj napriek testom, ktoré ma viac predurčovali na humanitnú dráhu. Nevadí…vyskúšame.

A bolo z toho 5 rokov na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, kde som 10.6.2002 obhájila diplomovú prácu s názvom „Podnikateľská stratégia vybraného podniku“, získala „papíry“ pre titul „Ing.“ a skutočný dospelácky pracovný život sa mohol začať.  To by som nebola ja – čistý plánovač a predvídač, keby…., a tak už hneď deň po štátniciach, som podpísala prvú pracovnú zmluvu a začala makať na svojej kariére.

Krátko pred ukončením vysokej školy mi život z čista jasna skrížila láska a niekoľkoročné kamarátstvo sa premenilo na zaľúbenie a prišlo krásne obdobie „motýľov v bruchu“, držanie sa za ruky, nežných dotykov, sladkých bozkov, a tak…a z dní sa stali mesiace, z mesiacov roky…a stále sme spolu, teda stručne a jasne našla som svojho životného partnera.

Čo som a kam to mierim?

Prvé pracovné roky boli presne naplánované – nájsť si dobrú prácu, zaradiť sa vo firme a potom sa kúsok po kúsočku šplhať nahor po rebríčku hierarchie a budovaniu kariéry. Aj to tak na začiatku bolo – v mojom mikrosvete som bola úspešnou, pracovne vyťaženou ženou – rodená Artemis – nezávislá na mužoch, dobre fungujúca v mužskom svete, súperiaca s chlapmi na spoločnom pracovnom poli.

A potom ma dostihol kamarát stereotyp a pocit, že takto to má byť už navždy? Takto v jednom kole o tom istom? Mnohé veci sa mi zdali byť primitívne a zbytočné – na pracovných poradách som sa zrazu „bila“ za totálne blbosti  a mnohé veci, ktoré sa diali v mojom živote mi dávali jasné signály, že čosi treba zmeniť – A dosť!

Asi sa do toho zamiešala aj sama príroda, lebo odrazu prišla myšlienka na dieťa toľko rokov potláčaná vidinou kariéry a super práce, že sme urobili s partnerom „krok k zmene“ a o niekoľko mesiacov som pozorovala 2 čiarky na tehotenskom teste.

Budem mamou – veľká zmena v živote a v rozmýšľaní

Aby som to skrátila – pribudli mi nové „nálepky“ – manželka a matka – a bolo to naj, čo som urobila pre seba …a pre našu rodinu.

Už viac ako 7 rokov mám nové hodnoty, nových známych, nové životné skúsenosti – aj ja som vo svojom vnútri nová – ďalšia časť môjho ja, môjho srdca, už nepatrí len mne a manželovi, ale mojim 2 synom, ktorí mi ukázali ďalšiu podobu lásky – tak nekonečnej, obetavej, bojacej sa, ale hlavne milujúcej. Mám pocit, že som konečne otvorila svoje srdce a prijímam človečinu každého človeka v mojom okolí a mám tých ľudí jednoducho rada.

Objavila som nový priestor mojej realizácie a inšpirácie. Vnímam svet a všetko, čo k tomu patrí z akejsi inej dimenzie. Odhaľujem nové, nečakané, prekvapujúce veci. Každým dňom sa učím od svojich detí a vychutnávam si opäť aj svoje detstvo, len s inými dioptriami a v iných farbám, vôňach a chutiach.

Sú chvíle, keď mi tá „Artemis“ vo mne chýba. Keď sa mi cnie za tou nezávislosťou, za možnosťou ísť a robiť čokoľvek a kedykoľvek.

A inokedy mám pocit, že sa nezmenilo vôbec nič. Že je všetko tak, ako má byť.

Čo pre mňa znamená rodina?

Krásne to povedal môj Jakubko, keď mal 3 roky a čakali sme ďalší prírastok do rodiny:

„Ja budem brat,

Matej bude bábätko,

Tato bude tato,

Mama bude mama,

A to je naša rodina.“

Aj tak budem, čo chcem.

A čo môj pracovný svet? Koordinujem programy, organizujem aktivity, tvorím texty a pohrávam sa s lektorovaním. Môj titul z ekonómie ma priviedol od obchodu, k marketingu, cez personalistiku k vzdelávaniu a poradenstvu. Biznis sféru som neopustila – to ani nemôžem – svet zmeny, rastu, krokov vpred potrebujem. Objavila som iné možnosti a pritiahla som si k sebe ľudí, popri ktorým rastiem ďalej. Dávajú mi krásne zrkadlo a ja vnímam ich odkazy.

Prečo to robím?

Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej. Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie. Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“.

Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre…hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce…

Ja proste žijem svoj/náš príbeh…